Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Náhle cievne mozgové príhody (NCMP)

1. 9. 2008
Náhle cievne mozgové príhody (NCMP)



Náhle cievne mozgové príhody (NCMP) predstavujú skupinu ochorení, ktoré postihujú mozgovú cirkuláciu zvratne, alebo natrvalo. Ich pôvod môže spočívať v mozgovom nedokrvení, oklúzií čiže uzavretí prierezu mozgovej tepny následkom trombózy alebo embólie. Ďalšiu skupinu predstavujú mozgové hemorágie, čo sú krvácania do rôznych miest mozgového tkaniva alebo medzi mozog a jeho obaly.
Ako NCMP sa označuje séria ochorení, väčšinou akútneho a závažného rázu, ktoré postihujú mozgovú cirkuláciu. V populácii sa na označenie týchto príhod zvyčajne používa pojem mozgová porážka. Pri NCMP dochádza k porušeniu prekrvenia nervového tkaniva, čo vedie k ohrozeniu života neurónov a vzniku neurologických následkov. Ako už vieme, nervové bunky závisia od nepretržitého prívodu kyslíka a glukózy, aby mohli fungovať. Mozog potrebuje približne 20 % z celkového krvného obehu, čo dosahuje najmä vďaka dvom veľkým tepnám – spoločným krčniciam. Poruchy prekrvenia môžu byť v princípe dvojakého pôvodu:


Obraz mozgovej ischémie, t. j. dočasného alebo trvalého uzáveru niektorej mozgovej tepny; to vedie následne k smrti neurónov pre chýbanie kyslíka, čo je vlastne podstata ischémie. V závislosti od intenzity uzáveru (čiastočná alebo úplná), od jeho lokalizácie (hlavné tepnové kmene alebo malé vetvy) a od trvania nedokrvenia bude obraz viac alebo menej závažný. Ischémia je zodpovedná za prevažnú väčšinu náhlych cievnych mozgových príhod, celkovo až za 80 %.
Mozgové krvácanie, najmä dovnútra mozgu následkom prasknutia cievy malého prierezu pri vzostupe krvného tlaku. Niektoré typy cievnych nádorov a vrodené cievne odchýlky môžu niesť zodpovednosť za krvácania. Mozgové krvácania predstavujú zriedkavejšiu príčinu náhlych cievnych mozgových príhod (20 %).
Nezávisle od konkrétneho pôvodu poruchy mozgového prekrvenia môžu byť príhody prechodné čiže zvratné, plne rozvinuté čiže trvalé, alebo sa môžu v momente diagnostikovania ešte vyvíjať. Vo vyspelých krajinách predstavujú tretiu najčastejšiu príčinu úmrtia, ako aj hlavnú príčinu trvalých následkov, a to tak fyzických, ako aj psychických. Približne 5% jedincov vo veku nad 65 rokov utrpelo náhlu cievnu mozgovú príhodu v niektorej z jej podôb. Tieto čísla vykazujú vo vyspelých krajinách klesajúcu tendenciu vďaka kontrole rizikových faktorov tohto ochorenia. Riziko vzniku týchto príhod sa zdvojnásobuje každých desať rokov po dovŕšení 35. roku života. Ochorenie je o niečo častejšie u mužov a určitých etník.



Definícia a rozdelenie

Skupina akútnych stavov, ktoré postihujú mozgovú cirkuláciu prechodne alebo natrvalo. Predstavujú tretiu najčastejšiu príčinu úmrtia vo vyspelých krajinách.

Riziko vzniku týchto príhod sa zdvojnásobuje každých desať rokov po dovŕšení 35. roku života. NCMP sú o niečo častejšie u mužov a niektorých etník.

NCMP môžu byť dvojakého charakteru: mozgová ischémia alebo krvácanie.

Mozgové krvácanie (hemorágia)

Zahŕňa krvácanie na rôznych miestach mozgového parenchýmu a medzi mozog a jeho obaly. Vo väčšine prípadov ide o spontánne krvácania, následkom prasknutia malých aneuryziem; inokedy sa stretávame s krvácaním v súvislosti s určitými situáciami, ako sú napr.:
Úrazy lebky a mozgu.
Mozgové nádory.
Poruchy krvného zrážania; vedľajší účinok antikoagulačných prípravkov.
Vrodené odchýlky mozgovej cirkulácie.
Užívanie drog a alkoholu.
Bolesti hlavy, zvracanie a porucha vedomia sú charakteristické znaky mozgového krvácania, ktorého prognóza je smrteľná takmer v polovici prípadov.

Mozgová ischémia (nedokrvenosť)

Je najčastejšia príčina náhlych cievnych mozgových príhod. Spôsobuje ju uzáver alebo zúženie prierezu mozgovej tepny následkom trombózy alebo embolizácie. K „pomocným“ faktorom pri vzniku krvácania patria poruchy krvnej zrážavosti, nikotinizmus, zvýšená hladina cholesterolu, užívanie antikoncepčných prípravkov a niektorých drog.
Nedostatok kyslíka a živín v mozgu sa prejavuje nasledovne:
Ochrnutím niektorých častí tela a stratou citlivosti.
Poruchou vedomia.
Bolesťami hlavy a pocitom ochromenia.
Zrakovými poruchami.
Stratou reči.
Emocionálnymi poruchami.
Liečba zahŕňa prevenciu tohto ochorenia kontrolou rizikových faktorov, najmä artériovej hypertenzie. Po rozvinutí obrazu ischémie existujú farmakologické postupy na zmiernenie poškodenia. V konečnom dôsledku býva potrebná fyzická aj psychická rehabilitácia.

 
Reklama