Ochorenia štítnej žľazy
Štítna žľaza má za úlohu tvoriť hormóny potrebné na vývoj buniek a ich fungovanie. Neprimeraná funkcia štítnej žľazy môže viesť k hypertyreóze, čiže ochoreniu vyvolanému nadmernou tvorbou príslušných hormónov, alebo k hypotyreóze, čiže neschopnosti štítnej žľazy udržať hormonálnu produkciu na potrebnej úrovni.
Vlastnosti štítnej žľazy
Uložená na krku pred hornou časťou priedušnice. Vytvára hormóny potrebné na vývoj a fungovanie buniek.
Hormóny štítnej žľazy
Tetrajódtyronín (tyroxín), čiže T4, a trijódtyronín, čiže T3.
Rozdelenie
Hypertyreóza: syndróm, ktorý zahŕňa rôzne ochorenia, spôsobujúce zvýšenú tvorbu hormónov štítnej žľazy:
Príčiny: Gravesova-Basedowova choroba, Plummerova choroba, tyreoiditída, nádory štítnej žľazy.
Príznaky: nepokoj, nervozita, tachykardia (zrýchlená frekvencia srdca), búchanie srdca, nadmerné potenie, únava, časté vyprázdňovanie čreva, poškodenie očí.
Liečba: farmakologická, rádioaktívny jód, chirurgická.
Hypotyreóza: neschopnosť štítnej žľazy udržať dostatočnú hormonálnu tvorbu.
Typy hypotyreózy: idiopatická (z neznámej príčiny), Hashimotova struma, endemická struma.
Príznaky: letargia, spavosť, neznášanlivosť chladu, nechutenstvo, zápcha, impotencia, zvýšenie hladiny cholesterolu.
Diagnostika a liečba: stanovenie TSH v krvi. Náhrada chýbajúcich hormónov L-tyroxínom.
Subklinická hypotyreóza: porucha funkcie štítnej žľazy, ktorá prebieha nepozorovane čo do príznakov ochorenia, ale na laboratórnej úrovni už možno pozorovať typické odchýlky.
Tyreoiditída: zápal štítnej žľazy, ktorý spôsobuje jej deštrukciu a narúša jej fungovanie:
De Quervainova alebo granulomatózna tyreoiditída.
Autoimúnne tyreoiditídy: lymfocytové alebo popôrodné.
Štítna žľaza a jej hormóny
Štítna žľaza je orgán umiestnený na krku pod hrtanom, pred priedušnicou, alebo jednoducho povedané približne na úrovni ohryzku. Táto malá žľaza, vážiaca u dospelého človeka zhruba 20 g, je tvorená dvoma postrannými, 2 až 3 centimetre širokými lalokmi, ktoré sú spojené mostíkom prebiehajúcim pred priedušnicou.
Úlohou štítnej žľazy je syntetizovať vo svojom vnútri hormóny štítnej žľazy, a to tyroxín a trijódtyronín. Na ich tvorbu je potrebný jód získavaný z krvi, kam sa dostáva z potravy a vody prijímanej človekom.
Hormóny štítnej žľazy po svojom uvoľnení do krvného obehu pôsobia priamo na bunky organizmu stimulovaním ich funkcie
a energetickej spotreby. Týmto spôsobom udržiavajú vhodný rytmus bunkového fungovania a tvorbu rôznych látok v ich vnútri. Hormóny štítnej žľazy sú nevyhnutné na vývin ľudského organizmu a na jeho správne fungovanie.
Existujú dva typy hormónov štítnej žľazy:
Tetrajódtyronín (tyroxín) alebo T4, ktorý obsahuje 4 atómy jódu a predstavuje väčšinu hormonálnej produkcie v štítnej žľaze.
Trijódtyronín alebo T3, vzniká buď priamo v štítnej žľaze, ale jeho prevažná väčšina sa tvorí v tkanivách z T4 po strate jedného atómu jódu. Predstavuje vlastnú účinnú formu hormónov štítnej žľazy, ktorá pôsobí na periférne štruktúry.
Dalo by sa povedať, že T4 predstavuje množstvo hormonálnej produkcie v štítnej žľaze, kým T3 zodpovedá skutočne aktívnej forme hormónov štítnej žľazy.
Podobne, ako je tomu v prípade iných žliaz, aj štítna žľaza podlieha kontrole z mozgových centier. Táto kontrola sa uskutočňuje cestou hypofýzy, čo je malá štruktúra označovaná ako mozgový podvesok, tvoriaca hormón TSH, ktorý stimuluje produkciu hormónov štítnej žľazy a uvoľňuje sa v prípade, že hypofýza zachytí nízku hladinu T4 a T3 v krvi.
Aby to nebolo až také jednoduché, do celého procesu regulácie zasahuje ďalšia časť mozgu nazývaná hypotalamus, ktorá pôsobí stimulačne na uvoľňovanie TSH z hypofýzy. V súhrne možno povedať, že hypotalamus kontroluje produkciu TSH hypofýzou, ktorá zase stimuluje štítnu žľazu k tvorbe T4 (a v menšej miere T3), ktorý pôsobí na úrovni tkanív po premene na T3.
Zmyslom tohto zložitého systému je dosiahnuť presnú kontrolu hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi. Keď mozog odhalí, že tvorba zo strany štítnej žľazy je nedostatočná, stimuluje ju cestou hypotalamu a hypofýzy. Naopak, pri zistení nadmernej produkcie hormónov štítnej žľazy sa zníži množstvo vylučovaného TSH zo strany hypofýzy, čo zabrzdí hormonálnu tvorbu v štítnej žľaze.
Pri vzniku ochorenia štítnej žľazy tento komplexný regulačný systém dokáže udržať dostatočnú produkciu hormónov, takže porucha môže zostať nepoznaná, nemusí vyvolávať žiadne príznaky, až do vyčerpania kompenzačných mechanizmov tohto kontrolného systému. Ak napríklad nejaké ochorenie spôsobí zvýšenie tvorby hormónov štítnej žľazy, mozog zareaguje zníženou tvorbou TSH a zníži aktivitu štítnej žľazy. Ak štítna žľaza zníži tvorbu svojich hormónov, hypofýza začne zvýšene tvoriť TSH s cieľom obnoviť normálne hladiny T4 a T3 v krvi.
Rozdelenie ochorení štítnej žľazy
Ochorenia štítnej žľazy rozdeľujeme do dvoch základných skupín:
Hypertyreóza: predstavuje zvýšenú produkciu hormónov štítnej žľazy a z toho vyplývajúce dôsledky.
Hypotyreóza: znamená zníženú hladinu hormónov štítnej žľazy v krvi.
Ako struma (hrvoľ) sa označuje zväčšenie štítnej žľazy z akejkoľvek príčiny nad stanovenú hranicu, nezávisle od toho, či je táto zmena veľkosti sprevádzaná poruchou hormonálnej tvorby, alebo nie. Postihuje asi 15 % obyvateľstva, no väčšinou zostáva nerozpoznaná vzhľadom na malé rozmery a neprítomnosť klinických prejavov ochorenia. Keď budeme spomínať hyper- alebo hypotyreózu, uvidíme, že obe tieto ochorenia môžu byť v niektorých prípadoch sprevádzané strumou.
Poruchy štítnej žľazy, čo do veľkosti a funkcie, sa vyskytujú pomerne často v každom veku u človeka, a to viac u ženského pohlavia. Klinické prejavy týchto ochorení sú veľmi rôznorodé a nejasne definované, preto často môžu dlhú dobu unikať pozornosti okolia aj zdravotníkov, najmä u starších vekových skupín.
Hypertyreóza (Zvýšená funkcia štítnej žľazy)
Hypertyreóza alebo tyreotoxikóza je syndróm zahŕňajúci sériu rôznych ochorení, ktorých spojovacím článkom je zvýšená hladina hormónov štítnej žľazy v krvi.
Tieto procesy postihujú až 10-krát častejšie ženy a vyskytujú sa až u 2 % ženskej populácie.
K hlavným príčinám hypertyreózy patria:
Gravesova-Basedowova choroba alebo difúzny toxický hrvoľ. Spočíva vo zvýšenej tvorbe hormónov štítnej žľazy následkom pôsobenie protilátok namierených proti receptorom štítnej žľazy pre TSH. Tieto protilátky v podstate imitujú účinok TSH pochádzajúceho z hypofýzy, ale nepodliehajú regulačným mechanizmom. Protilátky spôsobujú generalizované zväčšenie štítnej žľazy, takzvanú strumu čiže hrvoľ. Ide o ochorenie vyvolané vlastným obranným imunitným systémom organizmu. Ochorenie má genetickú zložku. Predstavuje najčastejšiu príčinu hypertyreózy (85 %) a zvyčajne sa zjavuje okolo 40. roku života.
Plummerova choroba alebo toxická uzlová struma: je pre ňu charakteristická prítomnosť jedného alebo viacerých uzlíkov vo vnútri štítnej žľazy, ktoré tvoria veľké množstvo hormónov. Je druhou najčastejšou príčinou vzniku hypertyreózy, čo do počtu prípadov, a na prvom mieste medzi staršími jedincami.
Tyreoiditídy: sú zápaly tkaniva štítnej žľazy buď infekčného pôvodu (baktérie, vírusy), alebo spôsobené autoprotilátkami (protilátky proti vlastným štruktúram organizmu). Tiež môžu, hoci zriedka, vyvolať obraz hypertyreózy.
Nádory štítnej žľazy, hypofýzy, vaječníkov sú ďalším možných zdrojom a príčinou tohto ochorenia, ale len zriedkavo.
Symptómy hypertyreózy sú veľmi premenlivé v závislosti od závažnosti a príčiny. V niektorých prípadoch diagnóza „bije do očí“, inokedy ochorenie prebieha „diskrétne“ a na jeho odhalenie je potrebné laboratórne stanovenie hladín hormónov. K hlavným príznakom hypertyreózy patria:
Nepokoj alebo nervozita spojená s tachykardiou (zvýšenou frekvenciou srdcovej činnosti, t. j. s tepom okolo 100 úderov za minútu), čo vyvoláva pocity búchania srdca a niekedy návaly potenia. Vo všeobecnosti pacient veľmi zle znáša teplo a bez problémov sa pohybuje v chladnom prostredí.
Neustály hlad a smäd s tendenciou k nadmernému príjmu tekutín a polyfágii (neustálemu jedeniu).
Únava, svalová slabosť, strata telesnej hmotnosti napriek zvýšenému kalorickému príjmu.
Častejšie vyprázdňovanie čreva, počet stolíc za deň presahuje normu pre daného pacienta, pričom stolica je redšia, nezriedka hnačkovitá.
Vypadávane vlasov (v 50 % prípadov), väčšinou len mierne. Vlasy sa stávajú jemné až hodvábne.
Jemný tras končatín, ktorý sa zvýrazní pri predpažených rukách a roztvorených prstoch.
Hladká a jemná pokožka, zvyčajne teplá a vlhká. Prítomnosť červených fľakov na dlaniach rúk.
Postihnutie očí s obrazom ich vysunutia dopredu, smerom von z očných jamiek. Taktiež vzniká dojem, že oči sú nadmerne otvorené dôsledkom stiahnutia horného viečka smerom dozadu. Tento obraz „vypučených“ očí sa označuje v odbornej terminológii ako exoftalmus.
Liečba môže byť trojaká:
Farmakologická: prostredníctvom látok, ktoré môžu dlhodobo potláčať aktivitu štítnej žľazy. Niekedy dokážu ochorenie „vyliečiť”, inokedy sú prípravou pred použitím inej liečebnej metódy. K vedľajším účinkom tohto typu liekov patrí hnačka, horúčky, škvrny na koži, bolesti kĺbov, zníženie imunitnej odpovede organizmu, poškodenie pečeňových funkcií, najmä v prvých mesiacoch liečby.
Rádioaktívny jód: používa sa takzvaný izotop I131, ktorý je vychytávaný práve štítnou žľazou a pôsobí deštruktívne na jej tkanivo, čím dochádza k zníženiu tvorby hormónov štítnej žľazy, síce pomaly, ale veľmi účinne. Hlavným nežiaducim účinkom tejto metódy je hypotyreóza následkom nadmernej deštrukcie žľazového tkaniva.
Chirurgická: odstránenie žľazy v prípade veľkých hrvoľov alebo pri zlyhaní iných liečebných metód. Môže ísť o totálnu strumektómiu (odstránenie strumy), ktorá vždy vedie k hypotyreóze, alebo o parciálnu strumektómiu, ktorá ponecháva určitú časť tkaniva štítnej žľazy a v závislosti od zručnosti chirurga je výsledkom vyhovujúca, nadbytočná alebo nedostatočná hormonálna produkcia.
Včasná diagnostika a liečba ochorenia významne zlepšujú prognózu, ktorá však vo veľkej miery závisí od vyvolávajúcej príčiny. Vo väčšine prípadov sa dosiahne dobrá kontrola symptómov ochorenia a v priemere po jednom až dvoch rokoch liečby sa ochorenie stabilizuje, hoci je potrebné pacienta naďalej pravidelne sledovať po zvyšok života. Nediagnostikovaná a neliečená hypertyreóza môže vyvolať úmrtie následkom srdcového postihnutia.
Hypotyreóza (Znížená funkcia štítnej žľazy)
Hypotyreóza je výsledkom neschopnosti štítnej žľazy udržať dostatočnú hormonálnu tvorbu následkom rôznych ochorení postihujúcich tento orgán. Oveľa častejšie sa vyskytuje u žien, najmä po 60. roku života, a môže postihovať až 6 % ženskej populácie vo vyššej vekovej kategórii.
K hlavným príčinám hypotyreózy patria:
Idiopatická hypotyreóza: deštrukcia a atrofia (zmenšovanie) štítnej žľazy prostredníctvom protilátok tvorených organizmom samotného jedinca. Ide o najčastejšiu formu hypotyreózy u dospelých jedincov.
Hashimotova struma alebo autoimúnna chronická tyreoiditída: proces podobný predchádzajúcemu, ktorý prebieha pod obrazom zapáleného hrvoľa.
Endemická struma: vznikajúca pri nedostatku (len zriedka pri nadbytku) jódu vo vode v určitých zemepisných oblastiach. Ak sa začína vyvíjať pred narodením následkom nedostatočného príjmu jódu tehotnou ženou, vzniká vrodená forma strumy, sprevádzaná mentálnou retardáciou, čo sa označuje v odbornej terminológii ako kretenizmus.
Sekundárna hypotyreóza: vzniká druhotne pri liečbe hypertyreózy, najmä po chirurgickom odstránení štítnej žľazy (strumektómii) alebo po liečbe rádioaktívnym jódom. Ak sa aktivita štítnej žľazy o niekoľko mesiacov po liečbe upraví, hovoríme len o tranzitórnej (prechodnej) hypotyreóze. Taktiež môže vzniknúť následkom užívania niektorých liekov, ako sú perorálne antidiabetiká (pozri Diabetes mellitus), amiodaron (liek používaný v liečbe porúch srdcového rytmu) a lítium.
Hypotyreóza následkom nádorov alebo akéhokoľvek procesu postihujúceho os hypotalamus-hypofýza, čím dochádza k narušeniu tvorby látok stimulujúcich hormonálnu produkciu v štítnej žľaze.
Klinický obraz hypotyreózy nastupuje pomaly a postupne. V mnohých prípadoch je ťažké odhaliť prítomnosť tohto ochorenia. Zahŕňa sériu príznakov a znakov, ktoré sa u daného pacienta môžu prejavovať vo väčšej alebo menšej miere. K najčastejším patrí:
Letargia, čiže neprimerané zníženie aktivity, spavosť, únava, neznášanlivosť chladu s potrebou poriadne sa naobliekať v každej situácii.
Znížené vyprázdňovanie čreva s tendenciou k zápche.
Strnulosť a znížená citlivosť na horných končatinách, spolu s kŕčovou stuhnutosťou a kĺbovými bolesťami.
Anorexia, čiže nechutenstvo, ktoré je však sprevádzané miernym až stredne výrazným prírastkom telesnej hmotnosti.
Znížené potenie, suchá, drsná koža, cestovitý opuch tváre a dolných končatín. Lámavosť vlasov, preriedenie ochlpenia a najmä vonkajších častí obočia.
Hluchota. Pomalá, zachrípnutá reč.
Impotencia u mužov. Nepravidelnosť menštruačného cyklu u žien s oslabeným krvácaním, čo môže vyústiť do amenorey (úplnej straty menštruačného krvácania).
Zvýšenie hladiny cholesterolu až v 75 % prípadov.
U starších jedincov sa môže prejavovať typicky formou depresie a zanedbávaním osobnej hygieny, spolu so syndrómom zmätenosti, hluchoty a znakmi demencie.
Myxedémová kóma (myxedém = hromadenie mukopolysacharidov v rôznych častiach organizmu) je akútne prepuknutie symptómov u pacientov trpiacich týmto ochorením. Ide o urgentný stav s vysokou úmrtnosťou, pre ktorý je typická veľmi nízka telesná teplota, dychová nedostatočnosť a porucha vedomia.
Diagnostika tohto ochorenia sa väčšinou stanoví na základe hladín TSH u jedincov, ktorí vzbudzujú podozrenie na prítomnosť hypotyreózy. TSH je v tomto prípade väčšinou zvýšené a T4 a T3 sú znížené. Okrem vyššie uvedenej zvýšenej hladiny cholesterolu je možné zistiť zvýšené pečeňové testy, LDH a kreatinín. Hoci tieto analytické testy sú zvyčajne dostačujúce z hľadiska stanovenia diagnózy, tá sa zvyčajne dopĺňa vyšetrením protilátok proti štítnej žľaze a gammagrafiou.
Liečbou voľby je podávanie chýbajúcich hormónov vo forme L-tyroxínu v jednej dennej dávke ráno nalačno. Dávky sa upravujú postupne až do dosiahnutia stability, ktorá jedincovi umožňuje viesť normálny kvalitný život bez akýchkoľvek príznakov ochorenia. Niektoré lieky ako antacidá (neutralizujúce žalúdočnú kyselinu) alebo tabletové náhrady železa môžu narúšať vstrebávanie L-tyroxínu. Hlavným nežiaducim účinkom L-tyroxínu je nepokoj alebo nervozita a vo všeobecnosti ktorýkoľvek z príznakov hypertyreózy (z nadbytku tohto umelého hormónu štítnej žľazy).
Prognóza hypotyreózy je dobrá. S výnimkou prechodných prípadov zníženej funkcie štítnej žľazy, musí byť pacient poučený o potrebe doživotnej liečby. U pacientov s ischemickou chorobou srdca (nebolestivou formou, angínou pectoris či stavom po infarkte myokardu) táto náhradná liečba nemusí byť dobre tolerovaná a môže spôsobovať zhoršenie srdcovej choroby.
Tyreoiditída (Zápal štítnej žľazy)
Predstavuje infiltráciu štítnej žľazy zápalovými bunkami, ktoré spôsobujú narušenie jej normálnej štruktúry a funkcie. Tieto zápaly štítnej žľazy vznikajú z rôznych príčin, častejšie postihujú ženy a vyskytujú sa najmä medzi 30. a 60. rokom života. K hlavným typom tyreoiditíd patria:
De Quervainova alebo granulomatózna tyreoiditída: je akútny zápal štítnej žľazy infekčného vírusového pôvodu, s výskytom najmä v lete a na jeseň. Prebieha pod typickým obrazom „chrípkového“ vírusového ochorenia s bolesťami hrdla, uší a vysokou horúčkou. Diagnóza sa zvyčajne stanoví na základe bolestivého pohmatu štítnej žľazy. Ochorenie má benígny priebeh so stabilizáciou funkcie štítnej žľazy do šiestich mesiacov od svojho začiatku bez potreby liečby a ďalšieho sledovania. Len v 10 % prípadov môže nastať trvalá hypotyreóza.
Autoimúnna tyreoiditída: spočíva v infiltrácii štítnej žľazy lymfocytmi (typ bielych krviniek) a ďalšími bunkami imunitného systému pravdepodobne prostredníctvom podobných mechanizmov, ktoré vedú k vzniku iných ochorení, ako je diabetes mellitus 1. typu či Alzheimerova choroba. Taktiež sa zdá, že existuje určitá súvislosť s nadmerným príjmom jódu v potrave a užívaním niektorých liekov. Môže prebiehať v niekoľkých formách:
Subakútna lymfocytárna: väčšinou tichá, bez príznakov.
Popôrodná: zjavuje sa v prvom roku po pôrode a spontánne vymizne.
Chronická lymfocytárna alebo Hashimotova choroba: vyvoláva pomaly rastúci hrvoľ s prejavmi hypotyreózy, ktoré sa môžu striedať s akútnymi epizódami hypertyreózy.