Poruchy spánku
Poruchy spánku
Prečo potrebujeme spať?
Nespavosť (Insomnia)
Prečo dochádza k nespavosti?
Nadmerná spavosť (Hypersomnia)
Parasomnie (Poruchy súvisiace so spánkom)
Poruchy spánku
Spánok je fyziologický proces, ktorý vykonáva náš mozog viac-menej pravidelne počas celého života. Počas spánku mozog naďalej funguje, hoci jeho elektrická aktivita je nižšia, a pokračuje v kontrole životne dôležitých funkcií organizmu. Pravdepodobne tiež ukladá do našej pamäti zážitky. Počas spánku sa znižuje telesná teplota a frekvencia srdcovej činnosti. Jedinec sa dostáva do akéhosi stavu „letargie“, v ktorom sa spomaľuje väčšina procesov prebiehajúcich v organizme. Napriek tomu mozog a zmyslové orgány zostávajú v stave pohotovosti a sú schopné v prípade potreby spánok prerušiť. Je možné, že počas spánku prebiehajú niektoré pre nás zatiaľ neznáme činnosti, ktoré sú však esenciálne, aby sme mali pocit dostatočného oddýchnutia. Spánok je rozdelený do niekoľkých fáz, ktoré vytvárajú spánkový cyklus; ten sa v priebehu spánku opakuje. V prvej fáze sa jedinec dostáva do stavu soporu, čo je stav vedomia na rozhraní medzi vigilitou (bdením) a spánkom. Neskôr sa zjavuje druhá krátka fáza, ktorú by sme mohli označiť ako ľahký spánok, nasledovaná konečne treťou, dlhšou fázou hlbokého spánku. Po skončení prvého cyklu (jedna alebo dve hodiny) sa druhá a tretia fáza striedajú (cykly) štyri až päťkrát, pričom sa predlžuje ich trvanie. To sa opakuje v priebehu siedmich až ôsmich hodín, ktoré väčšina obyvateľstva v priemere venuje spánku. Počas tretej fázy (fáza REM = rapid eye movement, čiže fáza charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí) dochádza k snívaniu. Sny sú vnemy vytvárané naším mozgom podľa jeho ľubovôle, pričom využíva podnety z našej pamäti. Je zaujímavé, že sny sú dôležité pre kvalitný spánok. Ak by sme nejakému človeku neustále zabraňovali dosiahnuť tretiu fázu spánkového cyklu, napríklad tým, že by sme ho zobúdzali každú polhodinu, daný jedinec by sa vôbec necítil oddýchnutý, hoci by dokopy spal aj osem hodín. Ak si pri prebudení pamätáme náš sen, je to preto, že sme sa práve nachádzali vo fáze REM. Niekedy je možné dostať sa do tejto fázy veľmi rýchlo a dá sa snívať už po niekoľkých minútach spánku.
Spánok je jedna z fyziologických potrieb nášho organizmu, bez ktorej by nebolo možné viesť dostatočne kvalitný život. Počet hodín spánku, ktoré si jedinec potrebuje dopriať, aby mohol vykonávať normálnu aktivitu, závisí od mnohých faktorov: látkovej premeny, telesnej konštitúcie, klimatických podmienok, zvyklostí, vzdelania...
Spať a snívať, a to dobre, môže byť považované za jeden z pilierov, na ktorom je postavený koncept „kvality života“. Približne tretinu života strávime spánkom; to znamená, že spánok je „aktivita“, ktorej venujeme najviac času. No spánok a snívanie nie sú pre človeka ani pre ostatné vyššie živé tvory voliteľné, ale predstavujú potrebu vyplývajúcu z prítomnosti mozgu v organizme. Iba ten človek, ktorý z rôznych príčin trpí problémami so spánkom, dokáže pochopiť, aká dôležitá je táto forma oddychu pre normálny život. Spánok je nám teda doslova nanútený, a to v pravidelných intervaloch, naším nervovým systémom, a hoci všetci máme schopnosť ho do určitej miery kontrolovať, v nijakom prípade sa ho nemôžeme vzdať na viac ako tri alebo štyri dni. Potreba hodín venovaných spánku je u každej osoby rozdielna; určitý vplyv pri tom zohráva nielen charakter daného organizmu, ale aj kultúrne a klimatologické podmienky príslušnej spoločnosti.
Poruchy spánku postihujú zhruba 25 % populácie, s vyšším výskytom v mestách v porovnaní s vidieckym prostredím. Je dobre známe, že uvoľnenejší spôsob života a práca s nižším stupňom zodpovednosti umožňujú vo všeobecnosti lepší odpočinok. No nielen vonkajšie faktory prostredia sú zodpovedné za počet hodín spánku za deň, keďže napríklad chronicky chorí pacienti
a najmä pacienti s psychiatrickými ochoreniami sú náchylnejší na poruchy spánku.
Fázy spánku
Prvá fáza: sopor.
Druhá fáza: ľahký spánok.
Tretia fáza: hlboký spánok alebo REM fáza; objavujú sa v nej sny.
Hypersomnia
Nadmerný spánok, ktorý nie je sprevádzaný pocitom oddychu.
Narkolepsia.
Syndróm spánkového apnoe.
Parasomnie
Námesačnosť.
Nočná hrôza.
Nočná mora.
Insomnia
Nespavosť, neschopnosť spať dostatočne dlhý čas, ktorý by zaručil potrebný oddych na udržanie primeranej fyzickej a intelektuálnej schopnosti.
Môže sa rozdeliť na:
Prechodnú nespavosť: trvá len krátke obdobie.
Chronickú nespavosť: dlhodobého charakteru.
Miernu, stredne ťažkú a ťažkú nespavosť.
Nespavosť z poruchy zaspávania: neschopnosť zaspať.
Nespavosť z poruchy udržania hĺbky spánku: neschopnosť opäť zaspať po predčasnom prebudení.
Príčiny
K hlavným príčinám nespavosti patria:
Psychiatrické ochorenia: depresia, úzkosť.
Ochorenia dýchacieho traktu.
Užívanie liekov.
Alkoholizmus alebo abstinencia pri závislosti od alkoholu.
Stres.
Užívanie stimulačných látok: káva, kofeín, tabak.
Ďalšie.
Liečba
Liečba nespavosti je založená na:
Preventívnych opatreniach a radách: pravidelný „rozvrh“, športovanie, ďalšie opatrenia.
Farmakologickej liečbe.